Transakčná daň

Zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2025, pričom prvým zdaňovacím obdobím je apríl 2025.

Daňovníkom je fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie (ďalej len „poskytovateľ“) a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v tuzemsku, má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku.

Daňovníkom podľa zákona je aj právnická osoba alebo organizačná zložka právnickej osoby, ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku. Ak má zahraničná právnická osoba platobný účet na Slovensku, z ktorého vykonáva finančné transakcie, vzťahuje sa na ňu daňová povinnosť podľa zákona.

Podľa § 3 ods. 3 bodu 5 zákona je platiteľom dane aj daňovník, ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte. Myslí sa tým aj situácia, ak daňovník vykonáva finančné transakcie v zahraničných bankách mimo územia SR (účet vedený v zahraničí). Podľa § 12 ods. 2 zákona má povinnosť vykonávať finančné transakcie na transakčnom účte len fyzická osoba – podnikateľ. Každý účet právnickej osoby sa považuje za transakčný účet. Napriek tomu, že sa jedná o zahraničnú osobu predpokladáme, že ak tu má zamestnancov, tak vykonáva činnosť aj v tuzemsku a teda v rámci tejto činnosti dochádza aj k finančným transakciám - napr. k výplate miezd zamestnancom, ktoré sú predmetom DFT.

Nie, dôležitá je právna forma. Aj keď príspevková organizácia má živnostenské oprávnenie a vykonáva podnikateľskú činnosť, nepovažuje sa za daňovníka dane z finančných transakcií.

Len niektoré právne formy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie nie sú daňovníkmi dane z finančných transakcií. Ak právnická osoba nemá právnu formu taxatívne vymenovanú v § 3 ods. 2 zákona, potom nespĺňa výnimku a je považovaná za daňovníka dane z finančných transakcií.

Daňovníkom dane z finančných transakcií je každá fyzická osoba podnikateľ, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia bez ohľadu na skutočnosť, aký spôsob výdavkov sa rozhodne uplatňovať pri vykázaní základu dane. Z uvedeného vyplýva, že daňovníkom tejto dane je aj fyzická osoba živnostník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky.

V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. daňovníkom je fyzická osoba – podnikateľ, ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v tuzemsku, má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku. Na fyzickú osobu nepodnikateľa sa transakčná daň nevzťahuje. Prenájom nehnuteľnosti, z ktorého príjmy sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov a na ktorého výkon sa nevyžaduje živnostenské oprávnenie nie je podnikaním. Ak teda daňovník prenajíma nehnuteľnosť, pričom túto činnosť nerobí na základe živnostenského oprávnenia, nie je podnikateľom a teda nie je daňovníkom dane z finančných transakcií. Nakoľko nie je daňovníkom dane z finančných transakcií, nemá ani povinnosť zriadiť si transakčný účet do 31.3.2025 a transakčná daň nie je povinný platiť.

Činnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa je nevyhnutné posudzovať podľa charakteru výkonu svojej činnosti. 1. Ak vykonáva svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu: Finančné transakcie znalcov, prekladateľov a tlmočníkov súvisiace s výkonom činností podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, prekladateľov a tlmočníkoch nie sú predmetom dane z finančných transakcií, nakoľko tieto činnosti nemajú charakter podnikania. Za daňovníka sa nepovažujú znalci, prekladatelia a tlmočníci, ktorí vykonávajú svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu ako subjekty zapísané v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR. 2. Ak vykonáva prekladateľské a tlmočnícke služby buď na základe živnostenského oprávnenia ako viazanú živnosť alebo aj bez neho: Finančné transakcie tlmočníka alebo prekladateľa súvisiace s výkonom podnikateľskej činnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sú predmetom zdanenia podľa zákona č. 279/2024 Z. z. V zásade ide o tlmočnícke a prekladateľské činnosti, ktoré je možné vykonávať ako podnikanie na iné účely ako podľa 1. bodu. Podľa zákona o transakčnej dani sa znalci, prekladatelia a tlmočníci považujú za daňovníka v prípade, ak ide o subjekty vykonávajúce podnikanie na základe živnosti alebo iného oprávnenia. V prípade kumulácie činností podľa prvého aj druhého bodu je nevyhnutné rozlíšiť finančné transakcie pre ich správne zdanenie. Za účelom vykonávania finančných transakcií v rámci podnikateľskej činnosti je fyzická osoba – podnikateľ povinná si zriadiť transakčný účet podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o transakčnej dani.

Rezidencia fyzickej osoby sa určuje podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, prípadne aj podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Kritériá určené týmito právnymi predpismi nijako nesúvisia s vymedzením daňovníka dane z finančných transakcií podľa zákona č. 279/2024 Z. z. Daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. je fyzická osoba – podnikateľ, ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie, a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v tuzemsku, má zriadený platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom na území Slovenska alebo vykonáva činnosť v tuzemsku. Ak fyzická osoba – podnikateľ má v platnom živnostenskom oprávnení uvedené miesto podnikania v tuzemsku, má zriadený platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom na území SR alebo vykonáva činnosť v tuzemsku, je daňovníkom dane z finančných transakcií.

V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. daňovníkom je fyzická osoba – podnikateľ, ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v tuzemsku, má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku. Daňovníkom sa fyzická osoba – podnikateľ stáva, ak splní aspoň jednu z uvedených podmienok. Podľa Obchodného zákonníka sa za podnikateľa považuje osoba zapísaná v Obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia, fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu. Za predpokladu, že fyzická osoba – podnikateľ nemá miesto podnikania na území SR, nemá platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v SR ani nevykonáva činnosť v tuzemsku, zastávame názor, že táto fyzická osoba – podnikateľ nie je daňovníkom na účely zákona o transakčnej dani. A ak nie je daňovníkom, potom nemá ani povinnosť podľa § 13 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. zriadiť si transakčný účet podľa § 2 písm. c) bodu 2 zákona č. 279/2024 do 31.3.2025.

Daňovníkom nie je: Sociálna poisťovňa, Matica slovenská, Slovenská akadémia vied, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, obec a vyšší územný celok, občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, záujmové združenie právnických osôb, subjekt výskumu a vývoja, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský červený kríž, a ktorých predmetom činnosti sú činnosti podľa § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov, krajská organizácia cestovného ruchu, oblastná organizácia cestovného ruchu, turistické informačné centrá, diplomatická misia a konzulárny úrad so sídlom na území Slovenskej republiky okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom, diplomatická misia a konzulárny úrad, ktoré sú akreditované pre Slovenskú republiku a majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom, škola a školské zariadenie zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky okrem školy a školského zariadenia, ktoré je obchodnou spoločnosťou.

SAV je podľa § 1 zákona č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied (ďalej len „zákon č. 133/2002 Z. z.“) rozpočtová organizácia. V zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Podľa zákona č. 133/2002 Z. z. je SAV samosprávna vedecká inštitúcia Slovenskej republiky, ktorá je rozpočtovou organizáciou štátu. Táto právnická osoba vykonáva svoju výskumnú činnosť prostredníctvom organizácií SAV, ktoré zakladá ako verejné výskumné inštitúcie podľa zákona č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 3 ods. 2 bodu 1 zákona č. 279/2024 Z. z. daňovníkom nie je SAV. Zámerom zákonodarcu bolo od dane z finančných transakcií oslobodiť túto inštitúciu z dôvodu výkonu jej nepodnikateľskej činnosti zameranej na rozvoj vedy, vzdelanosti, kultúry a ekonomiky. Verejná výskumná inštitúcia je účtovnou jednotkou, ktorá nie je založená na účel podnikania. Z vyššie uvedených dôvodov sú verejné výskumné inštitúcie a jednotlivé ústavy SAV ako organizácie SAV na účely zákona č. 279/2024 Z. z. oslobodené od tejto dane (ustanovenia zákona o dani z príjmov tým nie sú dotknuté). Ústav ekológie lesa SAV nie je daňovníkom dane z finančných transakcií.

Za predpokladu, že zahraničná entita na území SR nevykonáva podnikateľskú činnosť, zahraničná entita nie je daňovníkom transakčnej dani, pretože nespĺňa ani jednu z podmienok podľa § 3 ods. 1 zákona. SK dcérska spoločnosť entity sa považuje za daňovníka podľa § 3 ods. 1 zákona a finančné transakcie, pri ktorých dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka sú predmetom dane z finančných transakcií podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona. SK dcérska spoločnosť je samostatnou právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou. Príjem finančných prostriedkov na účet nepodlieha transakčnej dani.

Áno, uvedený subjekt bude daňovníkom a súčasne aj platiteľom dane z dôvodu , že miestom predaja tovaru je tuzemsko.

Áno, spoločnosť, ktorá v tuzemsku vykonáva činnosť sa stáva daňovníkom aj platiteľom dane v rozsahu finančných transakcií, ktoré s touto činnosťou súvisia.

Áno, spoločnosť, ktorá v tuzemsku vykonáva činnosť sa stáva daňovníkom aj platiteľom dane v rozsahu finančných transakcií, ktoré s touto činnosťou súvisia.

Za výkon činnosti na Slovensku sa nepovažuje, ak zahraničný subjekt nevykonáva žiadne iné činnosti, len platí svojho zamestnanca, a tento zamestnanec v jeho mene sústavne alebo opakovane neprerokováva alebo neuzatvára zmluvy. Za predpokladu prvej vety úhrada od zahraničného zamestnávateľa v prospech účtu sprostredkovateľskej spoločnosti nie je predmetom DFT. Úhrada od sprostredkovateľskej spoločnosti zamestnancovi je predmetom DFT, ak je vykonávaná z platobného účtu. Ak výkon závislej činnosti zamestnanca znamená pre zamestnávateľa, že týmto vykonáva zamestnávateľ činnosť na území SR, potom sa v rozsahu tejto činnosti zamestnávateľ stáva daňovníkom transakčnej dani. Zákon o dani z príjmov a zákon o transakčnej dani sa vzájomne nepodmieňujú.

Činnosť sa považuje za vykonávanú v tuzemsku, ak je poistné riziko súvisiace s touto činnosťou umiestnené v tuzemsku, a to ak sa: poistené nehnuteľnosti, ich súčasti, príslušenstvo a veci, ktoré sa v nich nachádzajú, okrem tovaru v obchodnej preprave, nachádzajú v tuzemsku, poistenie vzťahuje na akýkoľvek dopravný prostriedok, ktorý je alebo má byť evidovaný v príslušnom registri vedenom v tuzemsku

Športový odborník, ktorý vykonáva svoju činnosť ako podnikanie v súlade so zákonom č. 440/2015 Z.z. o športe sa považuje za daňovníka dane z finančných transakcií. Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka vzniká dňom vydania oprávnenia na podnikanie. Tento daňovník má povinnosť zriadiť si do 31.3.2025 transakčný účet, ak ho nemá zriadený.

Daňovníkom dane z finančných transakcií je fyzická osoba podnikateľ. Činnosť osobného asistenta sa nepovažuje za podnikanie ale za inú samostatnú zárobkovú činnosti, z ktorej príjmy sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona a daňovník. Ak daňovník vykonáva činnosť osobnej asistencie, transakčná daň sa na neho nevzťahuje, nakoľko z titulu vykonávania činnosti osobnej asistencie nie je podnikateľom. To znamená, že tento daňovník nemá povinnosť zriadiť si transakčný účet do 31.3.2025.

Subjekty, ktoré podnikajú na základe iného ako živnostenského oprávnenia sa považujú za daňovníkov na účely zákona o transakčnej dani. Nakoľko finančné sprostredkovanie vykonávané podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve je podnikaním, na daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť finančného sprostredkovania podľa tohto zákona sa vzťahuje aj transakčná daň. Daňovník, ktorý je fyzickou osobou a nemá zriadený platobný účet, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním, je povinný zriadiť si transakčný účet podľa § 2 písm. c) druhého bodu zákona do 31. marca 2025.

Podľa § 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“) notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona. Podľa § 6 ods. 2 Notárskeho poriadku výkon notárskej činnosti je zlučiteľný so správou majetku notára a majetku jemu blízkych osôb, s vedeckou činnosťou, pedagogickou činnosťou, publikačnou činnosťou, umeleckou činnosťou, so znaleckou činnosťou, s tlmočníckou činnosťou, prekladateľskou činnosťou a športovou činnosťou a s výkonom funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a s výkonom funkcie poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku. Na základe uvedeného notár, ktorý má príjem z činností, ktoré sú zlučiteľné s notárskou činnosťou, identifikuje takýto príjem ako zdaniteľný príjem podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V ustanovení § 14 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), podľa ktorého povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami (podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku) finančnej správe má daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov. Preto možno uviesť, že každá fyzická osoba - podnikateľ, ktorá má povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami finančnej správe, je daňovníkom dane z finančných transakcií. Na základe uvedeného notár je fyzickou osobou – podnikateľom a stáva sa daňovníkom dane z finančných transakcií. Predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. q) zákona č. 279/2024 Z. z. nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia odovzdania alebo vrátenia peňazí z notárskej úschovy, t. j. nakladanie s cudzími finančnými prostriedkami klienta. Daňovník podľa § 12 ods. 7 zákona č. 279/2024 Z. z., ktorého finančné transakcie nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. q) tohto zákona, oznámi platiteľovi dane osobitný účet, z ktorého sa takéto finančné transakcie vykonávajú.

V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2005 Z. z.“) správca je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. správcovskú činnosť môže vykonávať len správca, s odkazom na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, kde je vymedzené podnikanie. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. je daňovníkom fyzická osoba – podnikateľ. Uvedené legislatívne vymedzenie daňovníka je rovnaké ako znenie uvedené v ustanovení § 14 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), podľa ktorého povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami (podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku) finančnej správe má daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov. Preto možno uviesť, že každá fyzická osoba - podnikateľ, ktorá má povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami finančnej správe, je daňovníkom dane z finančných transakcií. Na základe uvedeného správca konkurznej podstaty je fyzickou osobou – podnikateľom a stáva sa daňovníkom dane z finančných transakcií. Predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 279/2024 Z. z. nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia vykonaná na osobitnom účte vedenom správcom podľa osobitného predpisu. Daňovník podľa § 12 ods. 7 zákona č. 279/2024 Z. z., ktorého finančné transakcie nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. v) tohto zákona, oznámi platiteľovi dane osobitný účet, z ktorého sa takéto finančné transakcie vykonávajú.

Fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov nie je považovaná za fyzickú osobu podnikateľa a preto nie je daňovníkom dane z finančných transakcií. Na túto fyzickú osobu sa nevzťahuje povinnosť zriadenia transakčného účtu v lehote do 31.3.2025. Transakčná daň sa teda nevzťahuje na daňovníka, ktorý dosahuje príjmy z vytvorenia diela a podania umeleckého výkonu (§ 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov) na základe uzatvorenej zmluvy o dielo a ani na fyzickú osobu s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) dosiahnutými na základe licenčnej zmluvy. Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či predmetné príjmy sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou alebo si ich daňovník zdaňuje sám prostredníctvom podania daňového priznania k dani z príjmov FO na základe uzatvorenej dohody o nevyberaní dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov.

Ak vychádzame zo skutočnosti, že združenie, ktoré je založené podľa § 829 až § 841 Občianskeho zákonníka, je založené účastníkmi združenia s cieľom spoločne vykonávať podnikateľskú činnosť, potom účastníci združenia, ktorí túto podnikateľskú činnosť vykonávajú, musia mať na takúto činnosť vydané živnostenské alebo iné oprávnenie, tzn. ide o fyzickú osobu podnikateľa, ktorá je podľa § 3 ods. 1 zákona o transakčnej dani daňovníkom dane z finančných transakcií. Podľa § 13 ods. 1 zákona o transakčnej dani daňovník – fyzická osoba, ktorá nemá zriadený platobný účet, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním, je povinný zriadiť si transakčný účet do 31.3.2025.

Platiteľom dane je: poskytovateľ so sídlom v tuzemsku (napr. banka so sídlom na území SR), organizačná zložka poskytovateľa umiestnená v tuzemsku (napr. zahraničná banka s pobočkou na Slovensku), daňovník, ktorý je klientom poskytovateľa so sídlom mimo územia SR, daňovník, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, daňovník, ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte.

Nie. Povinnosť registrácie na túto daň nie je zákonom stanovená.

Rozumie sa ním platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou, organizačnou zložkou zahraničnej osoby alebo daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, na ktorom takýto daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním.

Nie. Pre účely dane z finančných transakcií nie je potrebné oznamovať zriadenie transakčného účtu.

Daňovník, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, je povinný vykonávať finančné transakcie, ktoré sa vzťahujú na podnikanie, na transakčnom účte. Ak ho nemá zriadený, na účely dane z finančných transakcií je povinný si ho zriadiť do 31. marca 2025

Za predpokladu, že má daňovník pozastavenú živnosť a nevykonáva podnikateľskú činnosť a nerealizuje finančné transakcie súvisiace s podnikaním, nemá povinnosť si po účinnosti zákona zriadiť transakčný účet. Ak by daňovník počas obdobia pozastavenej živnosti vykonal finančné transakcie súvisiace s podnikaním, tieto by podliehali transakčnej dani. Pokiaľ by boli tieto transakcie uhrádzané z iného ako transakčného účtu, stal by sa daňovník súčasne aj platiteľom dane z finančných transakcií, pričom by na neho prechádzali všetky povinnosti, ktoré vyplývajú platiteľovi dane v súlade so zákonom o transakčnej dani.

Daňovník, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, je povinný zriadiť si transakčný účet do 31. marca 2025 (ak ho už nemá zriadený). Povinnosť zriadiť si podnikateľský účet vzniká bez ohľadu na skutočnosť akou formou vykonáva úhrady v rámci svojej podnikateľskej činnosti (hotovostne, platby kartou, platby prevodom).

Transakčným účtom podľa § 2 písm. c) zákona č.279/2024 Z. z. o transakčnej dani a o zmene a doplnení niektorých zákonov je: 1. platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby, 2. platobný účet daňovníka, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, na ktorom takýto daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním. Zákon neustanovuje, že transakčný účet má byť bankový účet konkrétneho typu/druhu, neustanovuje, či má byť bežným podnikateľským účtom, alebo iným typom/druhom účtu. § 2 písm. c) cit. zákona tiež neustanovuje podmienku, že transakčný účet má byť vedený u poskytovateľa platobných služieb so sídlom na území SR. Podľa § 3 ods. 3 tretieho bodu cit. zákona platiteľom dane je aj daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Podľa § 10 ods. 4 cit. zákona platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3 tretieho bodu, je povinný sám vypočítať a zaplatiť daň za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období.

Podľa § 12 ods. 7 zákona v znení účinnom od 15.3.2025 daňovník oznamuje platiteľovi dane osobitný účet, z ktorého sú realizované finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. c), e), f), j), l), m), o), q), r), v) až z), ab), ad) až ag). Z uvedeného vyplýva, že ak daňovník realizuje práve tieto finančné transakcie (§ 4 ods. 2 písm. c), e), f), j), l), m), o), q), r), v) až z), ab), ad) až ag)), je potrebné zriadiť si osobitný účet a tieto transakcie realizovať výlučne z tohto osobitného účtu. Ak si daňovník nezriadi takýto osobitný účet a nesplní si túto oznamovaciu povinnosť voči platiteľovi dane, potom podstupuje riziko zdanenia predmetnej finančnej transakcie, nakoľko platiteľ dane nebude vedieť odlíšiť predmetnú finančnú transakciu od takej finančnej transakcie, ktorá je predmetom DFT.

Predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. p) zákona nie je platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u tohto istého poskytovateľa. Prevod prostriedkov medzi bankovými účtami daňovníka u jedného poskytovateľa platobných služieb nie je predmetom dane z finančných transakcií.

Predmetom dane je: finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka, použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie, preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku.

Nie, predmetom dane nie je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k pripísaniu príjmu na bankový účet.

Daňovníkom dane z finančných transakcií je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie, a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v tuzemsku, má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku. Zo znenia Vašej otázky je možné dedukovať, že obchodná spoločnosť so sídlom na území SR podniká aj na území cudzieho štátu, konkrétne Maďarska. V súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. podliehajú dani aj finančné transakcie právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť aj v zahraničí, kde má zriadený podnikateľský účet a vykonáva na tomto účte transakcie, ale sídlo má v tuzemsku. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (publikovaná pod č. 80/1996 Z. z.) sa v súlade s článkom 2 bod 1 vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v mene každého zo zmluvných štátov alebo jeho nižších správnych útvarov alebo miestnych orgánov, nech je ich spôsob vyberania akýkoľvek. transakčná daň nemá charakter dane zaťažujúcej príjem, resp. nárast príjmu alebo nárast majetku. Transakčná daň postihuje finančnú transakciu vykonanú na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka, tzn. postihuje realizovanú úhradu, napr. úhradu záväzku. Na základe uvedeného transakčná daň nespadá do vecného rozsahu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Vznik daňovej povinnosti pre daň z príjmov a pre transakčná daň vzájomne nesúvisia a nepodmieňujú sa. To znamená, že nie je možné zamedziť dvojitému zdaneniu daňou z finančných transakcií uloženou zákonom č. 279/2024 Z. z. a daňou z finančných transakcií uloženou právnym predpisom platným v Maďarsku, a teda dôjde k zaťaženiu jednej transakcie daňami z finančných transakcií vyberanými dvoma rôznymi krajinami. Platiteľ, podľa § 3 ods. 3 tretieho bodu zákona č. 279/2024 Z. z., ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. je povinný sám vypočítať daň a zaplatiť za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane.

Podľa § 3 ods. 3 bodu 4 zákona o transakčnej dani platiteľom dane je daňovník, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku. Predmetom dane podľa § 4 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka. Ak daňový subjekt vie preukázateľne identifikovať preúčtované náklady podľa jednotlivých transakcií, vzťahuje sa na tieto transakcie zdanenie so sadzbou 0,4 % s použitím stropu 40 € za transakciu. V prípade, ak preúčtované náklady nevie takto preukázateľne identifikovať, zdaní sa celá suma nákladov bez uplatnenia stropu. V tomto prípade podľa nášho názoru nejde o preúčtované náklady. Tu ide o prípad refakturácie, v prípade ktorého sa nejedná o preúčtované náklady podľa zákona č. 279/2024 Z. z., pretože prenajímateľ platí svoj záväzok elektrárňam. Tu sa nejedná o úhradu a prefakturáciu záväzku nájomcom. Ide o bežný odberateľsko-dodávateľský vzťah.

Predpokladáme, že zahraničná PO, ktorá má zriadený zahraničný účet, vykonáva činnosť na Slovensku, a teda sa stáva daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. o transakčnej dani a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zahraničná PO, ktorá má zriadený zahraničný účet je platiteľom, podľa § 3 ods. 3 piateho bodu zákona č. 279/2024 Z. z., ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte a je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z., ktorý je povinný sám vypočítať daň a zaplatiť za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane. Sadzba dane je podľa § 6 písm. c) 2 eurá za platobnú kartu podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 279/2024 Z. z. k platobnej karte, ktorá je podľa nášho názoru vydaná práve k transakčnému účtu. V zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona platobná operácia vykonaná platobnou kartou nie je predmetom dane, to znamená, že ide o platenie kartou za tovary a služby kúpené v maloobchodnej prevádzke alebo cez e-shop prostredníctvom platobných brán.

Na základe exekučného príkazu, platiteľ mzdy (zamestnávateľ) je povinný vyplácať exekútorovi sumy zrazené zo mzdy zamestnanca. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka, t. j. suma debetnej platby. Úhrada sumy exekútorovi podlieha DFT. Úhrada príspevkov za zamestnávateľa do doplnkových dôchodkových spoločnosť hradeného z účtu zamestnávateľa podlieha DFT. Zamestnanci si ako účastníci doplnkového dôchodkového sporenia platia príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie sami. Príspevok, ktorý si hradí zamestnanec ako účastník DDS sám zo svojho osobného účtu, takáto finančná transakcia nepodlieha DFT, pretože fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom, nie je daňovníkom DFT. Za zamestnanca môže príspevky do DDS platiť aj zamestnávateľ, a takýto príspevok, ktorý v mene zamestnanca platí zamestnávateľ podlieha DFT, t. j. dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka/zamestnávateľa podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DFT.

Predmetom DFT je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona. Ak daňovník vykoná voči jednému obchodnému partnerovi (dodávateľovi) jednu úhrnnú (kumulovanú) platbu za viacero záväzkov voči tomuto obchodnému partnerovi, tak platiteľ dane vypočíta DFT z tejto úhrnnej úhrady. K otázke, či je Vami uvádzaný postup správny, ak beriete ako jednu platbu aj situáciu, keď odošlete jednu platbu v prospech tzv. zúčtovacieho centra a toto centrum za Vás vykoná úhrady voči Vašim viacerým dodávateľom, uvádzame, že nie je možné sa vyjadriť, nakoľko nám nie je známy právny titul, v dôsledku ktorého týmto postupom zaniknú Vaše záväzky voči viacerým odberateľom, hoci ste im platbu priamo nepoukázali, ani nedošlo k zániku predmetných záväzkov z iných dôvodov než zaplatenie. Uvedený príklad vykazuje znaky postupu pri tzv. preúčtovaných nákladoch, keď za daňovníka uhrádza záväzky iný subjekt, pričom spoločnosť sa v uvedenom prípade stáva daňovníkom a platiteľom dane.

Základom dane je suma preúčtovaných nákladov súvisiacich s činnosťou daňovníka. Ak daňovník dane z finančných transakcií uzavrie zmluvu alebo iný obdobný právny vzťah s druhou entitou, pričom obsahom tohto vzťahu je okrem iného aj poukazovanie prostriedkov resp. platieb v mene daňovníka druhou entitou tretím stranám, potom sa z pohľadu daňovníka dane z finančných transakcií jedná v rozsahu poukazovaných prostriedkov resp. platieb o preúčtované náklady.

Transakcie sa posudzujú samostatne voči jednotlivým dodávateľom, nezáleží na počte prijatých faktúr, ale na počte platieb.

Ak v prípade započítania pohľadávky nedochádza k odpísaniu finančných prostriedkov z platobného účtu, neexistuje predmet dane. Na základe chápania preúčtovaných nákladov sa v popisovanom prípade vždy jedná u daňovníka o preúčtované náklady v celom rozsahu.

Zápočet pohľadávky so splatným záväzkom nepodlieha DFT s výnimkou prípadov preúčtovaných nákladov.

Predmetom DFT je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona, ak sa nejedná o transakcie vylúčené z predmetu dane podľa § 4 ods. 2. To znamená., že DFT podlieha každá jednotlivá debetná finančná transakcia z bankového účtu daňovníka, ktorou je úhrada preddavku alebo úhrada vyúčtovacej faktúry vo výške rozdielu medzi konečnou sumou a skôr uhradeným preddavkom.

Zákon zaťažuje daňou jednotlivú finančnú transakciu. To znamená, že ak finančnú transakciu realizuje daňovník podľa § 3 ods. 1 zákona a nejedná sa o transakciu vylúčenú z predmetu dane podľa § 4 ods. 2 zákona, tak platiteľ dane vypočíta, vyberie a odvedie DFT z každej uskutočnenej finančnej transakcie. V popisovanom prípade krátkodobej finančnej výpomoci to pre zmluvné strany tejto finančnej výpomoci znamená, že: - ak veriteľ je daňovníkom DFT, potom ním realizovaná finančná transakcia odoslania finančných prostriedkov (z dôvodu poskytnutia finančnej výpomoci) z jeho bankového účtu v prospech dlžníka podlieha DFT, - ak dlžník je daňovníkom DFT, potom ním realizovaná finančná transakcia odoslania finančných prostriedkov (z dôvodu splatenia dlžnej sumy finančnej výpomoci) z jeho bankového účtu v prospech veriteľa podlieha DFT.

Predmetom dane podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona je preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku. Podľa nášho názoru sa o preúčtované náklady jedná aj v tomto prípade, keď materskou spoločnosťou zaplatené plnenia súvisia s vykonávaním činností jednotlivých dcérskych spoločností v SR, a to v pomernej výške alokovanej na jednotlivú dcérsku spoločnosť podnikajúcu na území SR. Predmetné plnenia súvisia s činnosťou dcérskej spoločnosti v SR a ak by dané plnenie nezabezpečila materská spoločnosť na centrálnej úrovni, dcérska spoločnosť by si dané plnenie musela zabezpečiť sama (napr. vedenie účtovníctva, spracovanie daní, IT služby, atď.). Podľa § 3 ods. 3 bod 4 zákona platiteľom dane je daňovník, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku. Zákonom č. 26/2025 Z. z. bol s účinnosťou od 15.3.2025 novelizovaný aj zákon o transakčnej dani, pričom v § 10 ods. 5 zákona sa dopĺňa legislatívna úprava zníženia DFT aj o sumu dane, ktorá bola vybratá alebo zaplatená z finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, na ktorú mu boli preúčtované náklady. V dôvodovej správe k tejto legislatívnej zmene, ako aj v „Informácii FR SR č. 12/DZPaU/2025/I o zmene a doplnení zákona č. 279/2024 Z. z. o transakčnej dani a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“ sú uvedené príklady prezentujúce predmetný zápočet DFT. Informáciu je možné nájsť na webovom sídle FR SR pod odkazom: Informácia o zmene a doplnení zákona č. 279/2024 Z. z. o transakčnej dani a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. [nové okno; .pdf; 167kB]

Prevod prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet nie je predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. t) zákona iba vtedy, ak ide o platobnú operáciu u jedného poskytovateľa. Ak to bude prevod prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet vedený u iného poskytovateľa, tak táto výnimka sa neuplatňuje.

Platobné operácie vykonané platobnou kartou nie sú predmetom dane okrem platobnej operácie, ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti.

Podľa § 101 ods. 12 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 492/2009 Z. z.“) „banková platobná karta“, sa tým rozumie pojem „platobná karta“. Podľa § 2 ods. 20 zákona č. 492/2009 Z. z. platobnou kartou sa rozumie platobný prostriedok, ktorý umožňuje používateľovi platobných služieb prístup k finančným prostriedkom čerpaným do výšky limitu povoleného poskytovateľom platobných služieb. Predmetom dane je podľa § 4 ods. 1 písm. a) finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka. Platobná operácia vykonaná platobnou kartou, okrem výberu finančných prostriedkov v hotovosti, nie je v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona predmetom dane, tzn. pri takejto platobnej operácii sa daň neplatí. Ak sa platba cez platobnú bránu realizuje platobnou kartou, ide o platbu kartou (pri platbe sa zadávajú údaje platobnej karty).

Nie. Predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, ktorá bude poukázaná v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne Ministerstva financií SR.

Platobná operácia vykonaná na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 7b ods. 4 a § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie je predmetom dane.

Predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa. Predmetom dane teda nie je prevod medzi transakčným účtom fyzickej osoby - podnikateľa a jeho osobným bankovým účtom, ktorý má vedený v rovnakej banke.

Zahraničný poskytovateľ platobných služieb a jeho organizačné zložky sú samostatnými poskytovateľmi platobných služieb.

Predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z., platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, ktoré sa poukazujú v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne Ministerstva financií Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené, transakčnej dani nepodliehajú, podľa § 4 ods. 2 písm. aa) zákona č. 279/2024 Z. z. platobné operácie vykonávané v súvislosti s platením správnych poplatkov a súdnych poplatkov v prospech účtov prevádzkovateľa systému, ktorý poskytuje služby centrálnej evidencie poplatkov podľa osobitného predpisu.

Podľa § 4 ods. 2 písm. z) zákona predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia štátneho fondu a fondu zriadeného zákonom ako verejno-právnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, ktorá je vykonaná na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici. Platobné operácie, ktoré fond vykonáva na inom účte, ako je účet podľa predchádzajúcej vety, transakčnej dani podliehajú. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na Slovenský pozemkový fond.

Podľa § 4 ods. 2 zákona predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia u jedného poskytovateľa súvisiaca s automatizovanou kompenzáciou zostatkov účtov daňovníkov, ktorí sú členmi konsolidovaného celku, za ktorý sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka. V rámci cash poolingu sú úroky platené zo záporných pozícii predmetom dane z finančných transakcií. Kompenzácie (vyrovnanie) zostatkov účtov predmetom dane z finančných transakcií nie je.

Áno, aj v tomto prípade možno aplikovať ustanovenie § 4 ods. 2 písm. t) zákona.

Konsolidácia nemusí byť vykonaná len podľa pravidiel slovenského zákona o účtovníctve.

Nie je rozhodujúce, kde má poskytovateľ platobných služieb, ktorý kartu vydal, sídlo.

V súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zákona predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka. V súlade s § 4 ods. 2 písm. r) zákona predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa osobitného predpisu s odvolávkou na § 7b ods. 4 a § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“). Podľa § 7b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločenstvo je povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke. Majiteľom účtu domu zriadeného spoločenstvom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; spoločenstvo je príslušné disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, musí viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb. Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona. Na základe vyššie uvedeného zastávame názor, že platby bytového družstva, ktoré vykonáva vo svojom mene ako vlastník družstevného bytu na bankový účet bytového domu do fondu prevádzky, údržby a opráv, sú predmetom dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona. Platby, ktoré poukazuje bytové družstvo ako správca bytového domu (§ 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.) z fondu prevádzky, údržby a opráv za služby spojené s užívaním bytov v bytovom dome, nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. r) zákona.

V súlade s § 4 ods. 2 písm. a) zákona predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, odvodov do Sociálnej poisťovne a odvodov na zdravotné poistenie, ktorá bude poukázaná v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne MF SR. Z uvedeného vyplýva, že len platby smerujúce na číslo alebo predčíslie uvedené v zozname publikovanom MF SR spĺňajú výnimku podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona. Platby daní a odvodov za zamestnancov organizačnej zložky umiestnenej mimo Slovenska, ktoré sú odvádzané do štátneho rozpočtu iného štátu nie je možné považovať za platby, ktoré nie sú predmetom dane podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona, a preto podliehajú DFT.

Základom dane je suma finančných prostriedkov odpísaná z platobného účtu daňovníka pri finančnej transakcii. Pri preúčtovaných nákladoch je to buď suma preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku alebo suma finančnej transakcie vzťahujúcej sa na činnosť daňovníka vykonávaná v tuzemsku, ktorú vykonala iná osoba ako daňovník a ktorú mu táto iná osoba preúčtovala, ak ju vie daňovník preukázať.

Sadzba dane je 0,4% zo sumy finančných prostriedkov odpísaných z platobného účtu daňovníka, najviac 40 eur za finančnú transakciu. Neplatí to však pre výber finančných prostriedkov v hotovosti.

Sadzba dane je 0,8% zo sumy finančných prostriedkov odpísaných z platobného účtu daňovníka. Pri tejto transakcii maximálna suma za finančnú transakciu stanovená nie je.

Sadzba dane je 0,4% zo sumy preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku bez stanovenia maximálnej sumy. Ak vie daňovník preukázať sumu finančnej transakcie vzťahujúcej sa na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, ktorú vykonala iná osoba ako daňovník a ktorú mu táto iná osoba preúčtovala, použije sa sadzba dane vo výške 0,4% zo sumy finančnej transakcie s maximálnym limitom 40 eur. Pri obidvoch prípadoch je platiteľ dane oprávnený si znížiť daň vypočítanú zo základu dane o sumu dane, ktorú od neho vybral platiteľ dane z finančnej transakcie, ktorou bola platba preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku a o sumu dane, ktorá bola vybratá alebo zaplatená z finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na jeho činnosť vykonávanú v tuzemsku, na ktorú mu boli preúčtované náklady. Ak sa náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na takúto činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, preúčtujú viacerým daňovníkom, sumu dane podľa prvej vety si uplatnia v pomere, v akom im boli tieto náklady preúčtované.

Za použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie sa bude platiť daň určená pevnou sumou vo výške 2 eurá za kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá.

Daň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor. Minimálna daň z finančnej transakcie je 1 eurocent.

Platiteľ dane je povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť takto vybraté dane za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období s výnimkou odvodu dane za prvé tri zdaňovacie obdobia apríl až jún 2025. V rovnakej lehote je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške dane elektronicky na tlačive, ktorého vzor určí FR SR a uverejní ho na svojom webovom sídle. Oznámenie o výške dane sa považuje za daňové priznanie podľa Daňového poriadku.

Áno. Platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom je povinný sám vypočítať daň a zaplatiť ju v stanovených lehotách uvedených vyššie. Rovnako aj takýto platiteľ dane je povinný v stanovenej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o výške dane.

Daň za prvé tri zdaňovacie obdobia možno odviesť najneskôr 31. júla 2025. Ak daň za zdaňovacie obdobia apríl až máj 2025 platiteľ dane vyberie do 31. mája 2025, je povinný odviesť správcovi dane túto daň do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom daň vybral; v rovnakej lehote je platiteľ dane povinný doručiť správcovi dane oznámenie za príslušné zdaňovacie obdobie.

Oznámenie podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o transakčnej dani a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“ s označením OZNDFTv25¬_1 v súlade s § 10 ods. 1 citovaného zákona je možné správcovi dane podať len elektronickou formou.

Transakčná daň sa platí na číslo účtu: 501403 – OÚD (osobný účet daňovníka)/8180 v tvare IBAN.

Odporúčame sa obrátiť sa na príslušného poskytovateľa platobných služieb. Tento postup je ponechaný na individuálne rozhodnutie každého poskytovateľa platobných služieb, v opačnom prípade by bola ovplyvnená hospodárska súťaž.

Daňovníkom DFT je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba spĺňajúca aspoň jedno kritérium podľa § 3 ods. 1 zákona, ak nie je taxatívne vymenovaná medzi osobami, ktoré nie sú daňovníkmi DFT (viď. § 3 ods. 2 zákona). Daňou je zaťažený daňovník. Zákon ustanovuje, že v prípade, ak daňovník realizuje finančnú transakciu z platobného účtu vedeného u slovenského poskytovateľa platobných služieb, tak daň vypočítava a vyberá od daňovníka a tiež odvádza do štátneho rozpočtu platiteľ DFT, a nie samotný daňovník. Zodpovednosť za správnosť výpočtu DFT, za jej vybratie a odvedenie zákon prisudzuje platiteľovi dane. V zmysle uvedeného zastávame názor, že zákon neumožňuje, aby platiteľ dane vybral DFT od inej osoby, než od daňovníka.

V zmysle § 2 písm. b) zákona finančnou transakciou je platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb, vykonaná na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka. V zmysle § 5 ods. 1 zákona základom dane je suma finančných prostriedkov odpísaná z platobného účtu daňovníka pri finančnej transakcií, v tomto prípade 10 000 € a následne je platiteľom dane vybratá daň vo výške 40€.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, pri použití platobnej karty je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá. Zdaňovacím obdobím pri preúčtovaných nákladoch je kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok.

Prvým zdaňovacím obdobím je apríl 2025.

Právnická osoba podľa § 3 ods. 2 prvého bodu, štvrtého bodu a piateho bodu oznámi platiteľovi dane, že nie je daňovníkom podľa zákona o DFT. Platiteľ dane nevyberá DFT takejto právnickej osoby odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia. Spôsob a formu preukázania a oznámenia určí platiteľ dane.

Podľa § 12 ods. 7 zákona v znení účinnom od 15.3.2025 daňovník oznamuje platiteľovi dane osobitný účet, z ktorého sú realizované finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. c), e), f), j), l), m), o), q), r), v) až z), ab), ad) až ag). Platiteľ dane nevyberá DFT z finančných transakcií vykonávaných na takýchto účtoch odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia. Spôsob a formu preukázania a oznámenia určí platiteľ dane.

Transakčná daň sa účtuje na ťarchu účtu 538 - Ostatné dane a poplatky a je daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov.

Zákon o transakčnej dani ukladá daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom a nemá zriadený platobný účet, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním povinnosť zriadiť si transakčný účet do 31. marca 2025. Ak si fyzická osoba nesplní povinnosť zriadiť transakčný účet tak ako jej to vyplýva zo zákona o transakčnej dani, dopustí sa správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 písm. j) zákona č. 563/2009 Z. z. [nové okno] o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správca dane podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku uloží pokutu od 30 eur do 3 000 eur.